Púť k svätým bránam v Ríme v Jubilejnom roku 2025

Sväté brány v Ríme 🙏 Prešiel som nimi začiatkom júla v Jubilejnom roku 2️⃣0️⃣2️⃣5️⃣ Nie ako turista, ale ako pútnik. Stál som pred nimi s rešpektom, tichom a zvláštnym pocitom, že práve teraz som na správnom mieste. Tieto brány nie sú len historickým alebo náboženským symbolom – sú výzvou. Výzvou zastaviť sa, nadýchnuť a položiť si otázky, ktoré v bežnom živote prehluší hluk každodennosti. Keď som prechádzal svätými bránami v štyroch Rímskych bazilikách, necítil som len chlad kameňa pod nohami, ale vnútorné teplo niečoho hlbšieho – pokoja, vďačnosti, nádeje 🕊️

V Jubilejnom roku 2️⃣0️⃣2️⃣5️⃣ ide o viac než len o návštevu Ríma. Ide o návrat. Nie k miestu, ale k sebe. Sväté brány sa otvárajú pre všetkých – bez podmienok. Aj keď prichádzaš s pochybnosťami, neistotou, zraneniami. A možno práve preto majú takú silu. Pripomínajú, že nie všetko musí byť dokonalé, aby to bolo posvätné. Niektoré brány vedú von – sväté brány vedú dnu. Nie sú to len brány z kameňa - sú pozvaním k zmene, odpusteniu, nádeji 🍀

Úprimne – čakal som dlhé rady. Myslel som si, že prechod svätými bránami bude spojený s dlhým čakaním, tlačenicou, nervozitou 🫨 Ale realita bola iná. Pri každej zo štyroch brán sme prešli s pokojom – bez stresu, bez zhonu. Ani raz sme nečakali dlhšie než 5️⃣ minút, a to aj s bezpečnostnou prehliadkou 👮🏻

Bazilika sv. Petra

Svätá brána v Bazilike sv. Petra nie je len otvor v múre. Je to priestor, kde sa stretáva čas s večnosťou. Krok cez ňu ma nezmenil navonok. Ale niečo sa zmenilo v tichu môjho vnútra 😇 Zastavil som sa. Zatvoril oči. A v tom okamihu som nepočul ruch Ríma ani pekelnú rímsku horúčavu, len tlkot svojho srdca. Prejsť touto bránou znamená povedať áno – životu, odpusteniu, druhým šanciam. Nie je to len náboženský akt. Je to akt ľudský, hlboko ľudský. Lebo každý z nás má v sebe niečo, čo túži byť prepustené – bolesť, únava, vina, pochybnosti. A aj keď si nič neželáš, v tej chvíli zistíš, že ti bolo dané presne to, čo si potreboval. Nie odpoveď. Ale POKOJ.

Význam tejto brány siaha stáročia do histórie. Svätá brána sa otvára len počas jubilejného roka – raz za 2️⃣5️⃣ rokov. Je symbolom otvoreného neba, Božieho milosrdenstva 🕊️ ale aj výzvy pre nás: otvoriť svoje vnútro, vykročiť z komfortu, odpustiť – aj sebe. Vstúpiť ňou znamená viac ako len prejsť cez dvere. Je to vedomý krok – zo starého do nového. Z minulosti do prítomnosti. Z pochybností k nádeji 🕊️

Bazilika sv. Pavla za hradbami

Táto svätá brána nie je v centre Ríma. A možno práve preto pôsobí silnejšie. Tichšie. Priamejšie. Vstúpil som cez Svätú bránu v Bazilike sv. Pavla za hradbami a cítil som, že toto miesto má iný rytmus – pokojnejší, sústredenejší, hĺbavejší 🙏 Svätý Pavol – kedysi prenasledovateľ, neskôr jeden z najväčších apoštolov. Jeho príbeh je dôkazom, že každý môže začať odznova. Prejsť touto bránou je ako urobiť krok zo svojich chýb do odpustenia. Z minulosti, ktorú nemôžeme zmeniť, do prítomnosti, ktorú môžeme prijať. Tu nejde o dokonalosť. Ide o úprimnosť. V tejto bazilike som si pripomenul, že vnútorná zmena je silnejšia než tá vonkajšia. A že aj keď cesta nie je ľahká, oplatí sa po nej kráčať. Niekedy stačí ticho, kameň pod nohami a brána, ktorá pripomína: “Nie si definovaný tým, kým si bol. Ale tým, kým sa rozhodneš byť”.

Táto brána sa otvára počas Jubilejného roka ako symbol milosti, obrátenia a nádeje. Bazilika je postavená nad hrobom sv. Pavla – a preto má osobitné miesto v príbehu viery aj ľudského prerodu. Je to miesto ticha, rozjímania a rozhodnutí. Miesto, kde sa nekričí – ale počúva 🤫

Bazilika sv. Jána v Lateráne

Nie je to najznámejšia bazilika v Ríme. Ale je prvá 🥇 Najstaršia. A duchovne – možno najhlbšia. Keď som stál pred Svätou bránou Baziliky sv. Jána v Lateráne, cítil som, ako sa dejiny dotýkajú prítomnosti. Lateránska bazilika je ako pamäť. Uchováva v sebe stopy cisárov, pápežov, pútnikov, ktorí tu hľadali začiatok niečoho nového. Aj ja som sem prišiel s niečím neukončeným. S túžbou zbaviť sa niečoho starého a urobiť miesto pre niečo nové. Prechod bránou nebol dramatický. Bol tichý. Jemný. Ale práve v tom bola jeho sila. Cítil som, že nemusím byť pripravený na všetko – stačí, že som otvorený niečomu. Prejsť cez túto bránu znamená vstúpiť do života, kde znovuobjavuješ jednoduchosť, zmysel a vnútorný pokoj. Niektoré cesty začínajú veľkými rozhodnutiami. Iné – obyčajným krokom.

🕊️ Bazilika sv. Jána v Lateráne je katedrálou samotného pápeža – sídelným kostolom pápeža ako rímskeho biskupa. Svätá brána tu symbolizuje začiatok novej cesty – duchovnej, ľudskej, existenciálnej. Je to miesto znovuzrodenia, návratu k podstate 🙏

Bazilika Santa Maria Maggiore

Niektoré miesta nehľadajú veľkosť. Žiaria pokojom. Bazilika Santa Maria Maggiore ma neoslovila silou – ale nehou. Je to bazilika, ktorá nehovorí nahlas. Ona šepká. Prejsť jej svätou bránou bolo ako vstúpiť do priestoru, kde človek nemusí nič dokazovať. Len byť. Pod ochranou Panny Márie som si dovolil spomaliť. Zhlboka sa nadýchnuť. Vnímať svetlo dopadajúce na mozaiky. A pochopiť, že krása je forma pokoja. Táto brána bola iná než ostatné. Nevyzývala ma na veľké rozhodnutia. Len mi pripomenula, že každý človek si zaslúži byť milovaný. Bez podmienok. A možno práve preto je táto brána posledná. Lebo keď prejdeš všetkými otázkami, hľadaním, zmenami ... na konci nájdeš objatie. Tiché, silné, bez slov 🕊️

Táto bazilika je najväčšou mariánskou svätyňou v Ríme. Jej svätá brána symbolizuje prijatie, ochranu a materinský súcit. Je to miesto, kde pútnik nachádza oddych a zjemnenie po ceste, ktorá ho možno vyčerpala – ale aj posilnila. Je to brána návratu k sebe – v tichu a svetle.

Vatikánske záhrady

🌴🌳🌵 Za múrmi Baziliky sv. Petra sa skrýva svet, o ktorom mnohí netušia. Vatikánske záhrady. Miesto, kde sa história stretáva s prírodou. Kde kvitnú rastliny takmer z celého sveta – ale kde pokoj je ten najvzácnejší kvet. Prechádzať sa tu nie je ako v bežnom parku. Každý krok je akoby pozvanie – stíšiť sa, zastaviť, načúvať. Fontány, kaplnky, starobylé múry a výhľad na kupolu Baziliky sv. Petra, ktorý ťa prekvapí spoza stromov. Tento priestor dýcha rovnakou dôstojnosťou ako samotná bazilika – len potichu. A možno práve preto je taký silný 🍀

🌴 Vatikánske záhrady nie sú o tom, čo vidíš. Ale o tom, čo v sebe necháš rozkvitnúť 🌷

Vatikánske múzeá

Niektoré miesta unavia oči, ale prebudia dušu 🕊️ Vatikánske múzeá nie sú len o obrazoch. Sú o príbehoch. O géniovi. O viere, ktorá sa neprejavuje len slovom – ale aj farbou, gestom, proporciou. Prechádzať ich znamená kráčať storočiami. Od antických sôch cez Rafaelove fresky až po Michelangelovo dielo, ktoré ešte nepovedalo posledné slovo ani po stáročiach. Umenie je tiché, ale nie je nemé. Umenie tu nevisí. Ono dýcha. Hovorí. Provokuje. Upokojuje. A ty zistíš, že si neprišiel hľadať len krásu. Ale odpovede, ktoré v galériách zrazu nie sú až také vzdialené. Najkrajší obraz si aj tak vždy odnesieš vo svojom vnútri 🙏

🎨 Vatikánske múzeá – jedna z najväčších umeleckých zbierok sveta. 1️⃣3️⃣ múzeí, desiatky miestností, tisíce diel – no každý návštevník zažije iné putovanie. Vrcholom je Sixtínska kaplnka – miesto, kde sa umenie stáva duchovným zážitkom 🕊️

Dolce far niente

Rím sa nedá len navštíviť. Rím sa musí zažiť. Mesto, kde sú kamene staršie než život a fontány hlučnejšie než myšlienky. Rím ťa nechytí za ruku ☕️ On si ťa omotá okolo prsta – cez vôňu espressa, farbu omietok, škripot skútrov, smiech na ulici. Tu je každý deň ako filmová scéna: raňajky na rohu s výhľadom na 2000 rokov starý múr a západ slnka, ktorý má vlastný soundtrack. Rímsky vibe je stav mysle. Spomaliť. Nepreháňať to. Byť trochu nepresný 🍦 Dať si gelato, aj keď je desať ráno a oprieť sa o stĺp. A zrazu zistíš, že sa ti nechce nikam ísť. Že najlepšie miesto, kde môžeš práve byť, je … TU. V Ríme. V tomto okamihu 🥰

Záver

Putovanie k svätým bránam nie je len liturgickým gestom ani turistickým výletom – je to tichá výzva na vnútorný pohyb. Každý krok k bazilike, každý prechod bránou nesie v sebe symboliku rozhodnutia: pustiť niečo staré, prejsť cez prah a znovu vstúpiť do priestoru milosti, pokory a nádeje. V ruchu Ríma, medzi tisícročnými múrmi, sa človek stretáva nielen s dejinami, ale aj sám so sebou.

Táto púť ma opätovne utvrdila v tom, že aj v najexponovanejších miestach sveta je možné nájsť hlboké stíšenie – ak ho človek hľadá s úprimným srdcom. A možno práve o to v duchovnom živote ide: neprestávať kráčať, neprestávať hľadať, a z času na čas – prejsť bránou, ktorá niečo mení.

P.S.

Ak Vás moje úvahy oslovili a nachádzate krásu v tichých presahoch medzi duchovnom, každodennosťou a ľudskou skúsenosťou, srdečne Vás pozývam nazrieť aj na môj Instagramový profil 📷 @zak.stefan – miesto, kde sa delím o inšpirácie z ciest, akademického i vnútorného života, a kde obrazy sú nositeľmi myšlienok.